Skalica

Kde inde začať rozprávanie o Skalici ako na malom návrší nad mestom odkiaľ je na toto nádherné mestečko najkrajší výhľad. Na tomto mieste stál opevnený ranostredoveký hrádok už v 11 storočí, ktorý však môžeme už len vytušiť. Z tohto obdobia sa zachovala krásna románska rotunda, ktorá slúžila ako

hradná kaplnka. Rotunda svätého Juraja je symbolom Skalice a tiež jednou z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, pozoruhodnosťou sú jej nezvyčajne hrubé múry majú až 1,3-1,4 m a unikátne fresky z 15. storočia. Čaro tohto miesta zvýrazňuje blízkosť kalvárie zo začiatku 19. storočia a zachovalé hradby mesta .
Vyberme sa ale kľukatými cestičkami do centra mestečka, ktoré sa mestom smie

nazývať od roku 1372, kedy boli Skalici udelené mestské práva. Skalica sa postupom času stala významným centrom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života a významovo patrila medzi 5-6 najdôležitejších kráľovských miest Slovenska. Na námestí, ktoré má výnimočný trojuholníkový tvar, stojí gotický farský kostol zasvätený svätému Michalovi s ojedinelým súborom barokových cechových oltárov. Pozornosť každého návštevníka centra Skalice upúta prekrásne dielo architekta Dušana Jurkoviča – Budova Domu kultúry. Predstavuje kombináciu dobového secesného štýlu s prvkami ľudového staviteľstva, poteší veselosťou a farebnosťou.

Na potulkách historickými uličkami Skalice narazíme na nezvyčajne vysoký počet kláštorov, na území tohto malého mesta stoja až štyri. Za všetky spomeniem Františkánsky kláštor, určite stojí za návštevu. Mimoriadnou vzácnosťou je starobinec Štibor, ktorý svoju sociálnu a charitatívnu funkciu bez prestávky plní už od roku 1431, čo je svetový unikát ! Mesto Skalica bolo spolu s Martinom a Ružomberkom intelektuálnym centrom národno-oslobodzovacieho hnutia 19. a 20. storočia. Čo by to bolo za písanie o Skalici, keby sme nespomenuli trdelník a vínko ? Skalica má najväčší počet vinohradov na jedného obyvateľa. Každoročne sa o kvalite Skalických vín dá presvedčiť na „Dňoch otvorených búd“, ktoré sa pravidelne, už 8 rokov, konajú v polovici októbra. Poďme do Skalice!
Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu




Keď sa povie Terchová predstavíme si takmer všetci dedinu v prekrásnom prostredí Malej Fatry neďaleko Žiliny. Krásne tiesňavy Jánošíkových dier, úchvatnú Vrátnu dolinu či Veľký a Malý Rozsutec. V centre Terchovej stojí kostol Cyrila a Metóda so svojim unikátnym betlehemom, ktorý je v poradí druhý najväčší na Slovensku. Je
naozaj mimoriadne vzácny svojim spracovaním. K známym miestam sa okamžite zaradila aj najnovšia zaujímavosť Terchovej –
Osídlenie tohto územia sa datuje už do dôb lovcov mamutov cca 20 tisíc rokov pred Kristom. Ďalšie osídľovanie pokračovalo v dobe železnej, ale najdôležitejším z hľadiska osídľovania bolo 14.-17. storočie kedy nastalo valašské osídľovanie. Z historických prameňov vieme, že sa 13 valašských rodín usadilo na Kráľovej lúke, ktorá ležala medzi potokmi Vrátna –Struháreň a Hlbokým potokom. Pomenovanie
Chcela by som vám predstaviť ešte jednu menej známu tvár Terchovej, takú akú nájdeme všade kam vedú nenápadné cestičky lúkami a cez políčka, cez les. Tieto nás zavedú k terchovským
Nespomenula som ani raz 



Medzi mestom Brezová pod Bradlom a dedinou Košariská vo výške 543m na vrchu Bradlo stojí symbol úcty, lásky a vďaky slovenského národa, výnimočnej osobnosti Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Mohyla je dielom Dušana Jurkoviča popredného slovenského architekta, ktorého spájalo so Štefánikom osobné priateľstvo. Stavba sa uskutočnila z národnej zbierky, keď sa v ťažkých časoch po I. svetov
Múzeum Milana Rastislava Štefánika v jeho rodnej obci Košariská nám predstavuje v autentickom prostredí jeho rodného domu neuveriteľný životný príbeh tohto malého –veľkého muža. M. R. Štefánik sa svojou neuveriteľnou pracovitosťou, húževnatosťou a talentom dokázal uplatniť vo veľkom svete vedy, politiky a svetovej diplomacie.



