Kategória: Slovensko

Skalica

Kde inde začať rozprávanie o Skalici ako na malom návrší nad mestom odkiaľ je na toto nádherné mestečko najkrajší výhľad. Na tomto mieste stál opevnený ranostredoveký hrádok už v 11 storočí, ktorý však môžeme už len vytušiť. Z tohto obdobia sa  zachovala krásna románska rotunda, ktorá slúžila ako

hradná kaplnka. Rotunda svätého Juraja je symbolom Skalice a tiež  jednou z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, pozoruhodnosťou sú jej nezvyčajne hrubé múry majú až 1,3-1,4 m a unikátne fresky z 15. storočia. Čaro tohto miesta zvýrazňuje blízkosť kalvárie zo začiatku 19. storočia a zachovalé hradby  mesta .

Vyberme sa ale kľukatými cestičkami do centra mestečka, ktoré sa mestom smie

nazývať od roku 1372, kedy boli Skalici  udelené mestské práva. Skalica sa postupom času stala významným centrom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života a významovo patrila medzi 5-6 najdôležitejších kráľovských miest  Slovenska. Na námestí, ktoré má výnimočný trojuholníkový tvar, stojí gotický farský kostol zasvätený svätému Michalovi  s ojedinelým súborom barokových cechových oltárov. Pozornosť každého návštevníka centra Skalice upúta prekrásne dielo architekta Dušana Jurkoviča – Budova Domu kultúry. Predstavuje kombináciu dobového secesného štýlu s prvkami ľudového staviteľstva, poteší veselosťou a farebnosťou.

Na potulkách historickými uličkami Skalice narazíme na nezvyčajne vysoký počet kláštorov, na území tohto malého mesta stoja až štyri. Za všetky spomeniem Františkánsky kláštor, určite stojí za návštevu. Mimoriadnou vzácnosťou je starobinec Štibor, ktorý svoju sociálnu a charitatívnu funkciu bez prestávky plní už od roku 1431, čo je svetový unikát ! Mesto Skalica bolo spolu s Martinom a Ružomberkom intelektuálnym centrom národno-oslobodzovacieho hnutia 19. a 20. storočia. Čo by to bolo za písanie o Skalici, keby sme nespomenuli trdelník a vínko ? Skalica má najväčší počet vinohradov na jedného obyvateľa. Každoročne sa o kvalite Skalických vín dá presvedčiť na „Dňoch otvorených búd“, ktoré sa pravidelne, už 8 rokov, konajú v polovici októbra.  Poďme do Skalice!

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu

Terchová

Keď sa povie Terchová predstavíme si takmer všetci dedinu v prekrásnom prostredí Malej Fatry neďaleko Žiliny. Krásne tiesňavy Jánošíkových dier, úchvatnú Vrátnu dolinu či Veľký a Malý Rozsutec. V centre Terchovej stojí kostol Cyrila a Metóda so svojim unikátnym betlehemom, ktorý je v poradí druhý najväčší na Slovensku. Je naozaj mimoriadne vzácny svojim spracovaním. K známym miestam sa okamžite zaradila aj najnovšia zaujímavosť Terchovej – vyhliadková veža nad obcou. Z jej vrcholu máme Terchovú ako na dlani.  Plným právom patria tieto miesta do klenotnice našich prírodných pokladov. Lyžiarske a turistické vyžite je veľmi známe a obľúbené u nás ako aj v zahraničí už niekoľko desaťročí.

Nahliadnime do čias dávno minulých.

Osídlenie tohto územia sa datuje už do dôb lovcov mamutov cca 20 tisíc rokov pred Kristom. Ďalšie osídľovanie pokračovalo v dobe železnej, ale najdôležitejším z hľadiska osídľovania bolo 14.-17. storočie kedy nastalo valašské osídľovanie. Z historických prameňov vieme, že sa 13 valašských rodín usadilo na Kráľovej lúke, ktorá ležala medzi potokmi Vrátna –Struháreň a Hlbokým potokom. Pomenovanie Kráľová sa zmenilo na Terchowa v roku 1588.

menej známa tvár Terchovej

Chcela by som vám predstaviť ešte jednu menej známu tvár Terchovej, takú akú nájdeme všade kam vedú nenápadné cestičky lúkami a cez políčka, cez les. Tieto nás zavedú k terchovským osadám, ktorých je v okolí Terchovej až 68. Až tu môžeme vidieť pravú tvár Terchovej a môžeme si lepšie predstaviť ťažký život jej pôvodných obyvateľov, ktorý sa živili roľníctvom, chovom dobytka a oviec. Osady sú ako roztratené ovce jedného stáda, podobné si navzájom svojim vzhľadom. Drevené domčeky s malými oknami, obkolesené hospodárskymi budovami, záhradkami a poliami, vždy niekoľko vedľa seba na samote v horách, každá osada strážená niekoľkými starodávnymi lipami s nádhernými výhľadmi na horské hrebene Malej Fatry. Kombinácia lúk, lesov na pozadí kamenných vrchov je naozaj fantastická. Stačí len trochu pozmeniť turistické plány pri návšteve Terchovej a z turistami nabitej lokality sa dostanete na miesta, kde ide čas pomalšie a vy pocítite liečivú spätosť s krásnou prírodou. Zo srdca odporúčam nájsť si pre seba krásne úbočia, kvitnúce lúky, počúvať ticho alebo spev vtákov v rázovitom slobodnom, zbojníckom kraji.

Čím je to, že výnimočné miesta dávajú zrod výnimočným ľuďom ?

Nespomenula som ani raz Jánošíka, pritom asi ani jedna dedina u nás nie je tak úzko spätá s nejakým menom ako Terchová s Jurajom Jánošíkom. Rada by som spomenula iného výnimočného terchovského rodáka. Nemenej významného, no možno stojaceho trošku v tieni Jánošíka. Jeho meno je Adam František Kollár (1718-1783). Adam František Kollár je nazývaný slovenský Sokrates. Svojou výnimočnou múdrosťou, vzdelaním a celkovým rozhľadom sa stal osobným poradcom panovníčky Márie Terézie. Tá si svojho múdreho radcu tak vážila, že bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry Terézie, čo svedčí o naozaj srdečnom priateľskom vzťahu. Terchovský rodák sa pričinil o dôležité reformy vo fungovaní štátu, o zrušenie nevoľníctva, školskú reformu, daňovú reformu. Požadoval zdanenie šľachty a cirkvi, za čo bol samozrejme vo veľkej nemilosti týchto inštitúcii. Ovládal niekoľko jazykov, venoval sa knihovníctvu a archivárstvu, filozofii aj dejinám.

Terchová, ale aj celé Slovensko musí byť hrdé na takú významnú osobnosť, ktorej rady si vážila a riadila sa nimi jedna z najvýznamnejších osobností európskej histórie panovníčka Mária Terézia. Adam František Kollár sa hrdo hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a ani na poli vysokej politiky vo Viedni nikdy nezabudol na svoje rodisko krásnu Terchovú.

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu

Hrad Beckov

Každý  pocestný  Považím v týchto časoch aj dobách dávno minulých neprehliadne  majestátny hrad postavený na prelome 12. a 13. storočia. Stojí na skalnatom brale, ktoré akoby zo zeme vyrástlo a ponúklo svoj kamenný chrbát  hradu, ktorému poskytla naozaj strategické miesto s výhľadom na všetky strany. Archeologické výskumy potvrdili osídlenie tejto oblasti už v dobe kamennej, no kamenné múry a budovy hradu ,,Bludisko“ ako znel jeho pôvodný názov sa prvýkrát spomínajú v roku 1208. Strategická geografická poloha určila obranný charakter hradu strážiaceho západné hranice Uhorskej ríše.

Skalné bralo spolu s hradbami urobili tento hrad nedobytný pred Tatárskymi aj Tureckými nájazdmi. Pánom hradu bol napríklad aj Matúš Čák Trenčiansky. No najväčší rozmach v budovaní hradu a prosperita podhradia nastala, keď hrad patril Stiborovi zo Stiboríc zo slávneho poľského šľachtického rodu. Beckov bol v týchto dobách významnejším ako iné mestá, napríklad aj Bratislava. Stibor je hlavnou postavou v známych legendách o tomto výnimočnom hrade. Odporúčam počúvať dávne príbehy s prekrásnymi výhľadmi na Považie. Nechať si vlasy postrapatiť vetrom preháňajúcim sa v hradných múroch. Je potešujúce ako tomuto historickému miestu vracajú svoju dávnu podobu ruky a srdcia Beckovčanov.

Mohyla na Bradle

Medzi mestom Brezová pod Bradlom a dedinou Košariská vo výške 543m na vrchu Bradlo stojí symbol úcty, lásky  a vďaky slovenského národa, výnimočnej osobnosti Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. M. R. Štefánik – astronóm, politik, generál francúzskej armády a zakladateľ Československej republiky, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí vo veku 38 rokov.

Mohyla je dielom Dušana Jurkoviča popredného slovenského architekta, ktorého spájalo so Štefánikom osobné priateľstvo. Stavba sa uskutočnila z národnej zbierky, keď sa v ťažkých časoch po I. svetovej vojne vyzbieralo vyše 2 mil. vtedajších korún ! Mohyla je z travertínu privezeného zo Spišských Vlachov a bola postavená za necelý rok. Svojim umeleckým stvárnením sa zaradila medzi významné európske pamiatky zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Odporúčam vrelo návštevu tejto jedinečnej lokality pre úžasné spojenie prírodnej scenérie Myjavskej pahorkatiny s mimoriadnou architektúrou jedinečného Dušana Jurkoviča.

„Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna.“

M. R. Štefánik

Milan Rastislav Štefánik ( 21. 7. 1 880 – 4. 5. 1 919 )

Múzeum v Košariskách

Múzeum Milana Rastislava Štefánika v jeho rodnej obci Košariská nám predstavuje v autentickom prostredí jeho rodného domu neuveriteľný životný príbeh tohto malého –veľkého muža. M. R. Štefánik sa svojou neuveriteľnou pracovitosťou, húževnatosťou a talentom  dokázal uplatniť vo veľkom svete vedy, politiky a svetovej diplomacie.

Obrovským dielom prispel k novému usporiadaniu Európy po prvej svetovej vojne. V neposlednej rade boj Štefánik spolu s Benešom a Masarikom pri zrode Československej republiky. Múzeum v Košariskách nám Milana Rastislava Štefánika predstavuje nie len ako astronóma, politika, diplomata, generála francúzskej armády, ale najmä človeka s veľkou charizmou, osobnými vnútornými zápasmi a človeka s veľkým srdcom pre svoj milovaný slovenský národ.

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu