Terchová
Keď sa povie Terchová predstavíme si takmer všetci dedinu v prekrásnom prostredí Malej Fatry neďaleko Žiliny. Krásne tiesňavy Jánošíkových dier, úchvatnú Vrátnu dolinu či Veľký a Malý Rozsutec. V centre Terchovej stojí kostol Cyrila a Metóda so svojim unikátnym betlehemom, ktorý je v poradí druhý najväčší na Slovensku. Je 
naozaj mimoriadne vzácny svojim spracovaním. K známym miestam sa okamžite zaradila aj najnovšia zaujímavosť Terchovej – vyhliadková veža nad obcou. Z jej vrcholu máme Terchovú ako na dlani. Plným právom patria tieto miesta do klenotnice našich prírodných pokladov. Lyžiarske a turistické vyžite je veľmi známe a obľúbené u nás ako aj v zahraničí už niekoľko desaťročí.
Nahliadnime do čias dávno minulých.
Osídlenie tohto územia sa datuje už do dôb lovcov mamutov cca 20 tisíc rokov pred Kristom. Ďalšie osídľovanie pokračovalo v dobe železnej, ale najdôležitejším z hľadiska osídľovania bolo 14.-17. storočie kedy nastalo valašské osídľovanie. Z historických prameňov vieme, že sa 13 valašských rodín usadilo na Kráľovej lúke, ktorá ležala medzi potokmi Vrátna –Struháreň a Hlbokým potokom. Pomenovanie Kráľová sa zmenilo na Terchowa v roku 1588.
menej známa tvár Terchovej
Chcela by som vám predstaviť ešte jednu menej známu tvár Terchovej, takú akú nájdeme všade kam vedú nenápadné cestičky lúkami a cez políčka, cez les. Tieto nás zavedú k terchovským osadám, ktorých je v okolí Terchovej až 68. Až tu môžeme vidieť pravú tvár Terchovej a môžeme si lepšie predstaviť ťažký život jej pôvodných obyvateľov, ktorý sa živili roľníctvom, chovom dobytka a oviec. Osady sú ako roztratené ovce jedného stáda, podobné si navzájom svojim vzhľadom. Drevené domčeky s malými oknami, obkolesené hospodárskymi budovami, záhradkami a poliami, vždy niekoľko vedľa seba na samote v horách, každá osada strážená niekoľkými starodávnymi lipami s nádhernými výhľadmi na horské hrebene Malej Fatry. Kombinácia lúk, lesov na pozadí kamenných vrchov je naozaj fantastická. Stačí len trochu pozmeniť turistické plány pri návšteve Terchovej a z turistami nabitej lokality sa dostanete na miesta, kde ide čas pomalšie a vy pocítite liečivú spätosť s krásnou prírodou. Zo srdca odporúčam nájsť si pre seba krásne úbočia, kvitnúce lúky, počúvať ticho alebo spev vtákov v rázovitom slobodnom, zbojníckom kraji.
Čím je to, že výnimočné miesta dávajú zrod výnimočným ľuďom ?
Nespomenula som ani raz Jánošíka, pritom asi ani jedna dedina u nás nie je tak úzko spätá s nejakým menom ako Terchová s Jurajom Jánošíkom. Rada by som spomenula iného výnimočného terchovského rodáka. Nemenej významného, no možno stojaceho trošku v tieni Jánošíka. Jeho meno je Adam František Kollár (1718-1783). Adam František Kollár je nazývaný slovenský Sokrates. Svojou výnimočnou múdrosťou, vzdelaním a celkovým rozhľadom sa stal osobným poradcom panovníčky Márie Terézie. Tá si svojho múdreho radcu tak vážila, že bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry Terézie, čo svedčí o naozaj srdečnom priateľskom vzťahu. Terchovský rodák sa pričinil o dôležité reformy vo fungovaní štátu, o zrušenie nevoľníctva, školskú reformu, daňovú reformu. Požadoval zdanenie šľachty a cirkvi, za čo bol samozrejme vo veľkej nemilosti týchto inštitúcii. Ovládal niekoľko jazykov, venoval sa knihovníctvu a archivárstvu, filozofii aj dejinám.
Terchová, ale aj celé Slovensko musí byť hrdé na takú významnú osobnosť, ktorej rady si vážila a riadila sa nimi jedna z najvýznamnejších osobností európskej histórie panovníčka Mária Terézia. Adam František Kollár sa hrdo hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a ani na poli vysokej politiky vo Viedni nikdy nezabudol na svoje rodisko krásnu Terchovú.
Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu
Život zariadil, že som sa ocitla v malej dedinke v severozápadnom 
Aj napriek tomu, že Heringhausen je malý, duchom je veľký, až kozmopolitný. A nielen cez sezónu to tu žije. Prichádzajú sem turisti zo všetkých končín. Holanďania (majú to sem blízko), počuť angličtinu, turečtinu, ale aj ruštinu.
Vôňa živice sa šíri nielen z okolitých zmiešaných lesov, ale aj z píly, ktorá je na konci dediny. Všetko sa to mieša s ozónom, vlhkosťou od jazera a pôsobí blahodárne na telo aj na dušu. Teraz už viem, prečo Heringhausen volajú Luftkurort (ozónové kúpele).
Medzi mestom Brezová pod Bradlom a dedinou Košariská vo výške 543m na vrchu Bradlo stojí symbol úcty, lásky a vďaky slovenského národa, výnimočnej osobnosti Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. 
Mohyla je dielom Dušana Jurkoviča popredného slovenského architekta, ktorého spájalo so Štefánikom osobné priateľstvo. Stavba sa uskutočnila z národnej zbierky, keď sa v ťažkých časoch po I. svetov
Múzeum Milana Rastislava Štefánika v jeho rodnej obci Košariská nám predstavuje v autentickom prostredí jeho rodného domu neuveriteľný životný príbeh tohto malého –veľkého muža. M. R. Štefánik sa svojou neuveriteľnou pracovitosťou, húževnatosťou a talentom dokázal uplatniť vo veľkom svete vedy, politiky a svetovej diplomacie.
chcem vybaviť pre mňa dôležitú vec.
