Od roku 1985 je 21. február označený v kalendári ako Svetový deň sprievodcov. Práve na tento deň pripadá výročie založenia Svetovej federácie asociácií turistických sprievodcov (WFTGA). Pripomenieme si ho aj v Martine.
Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu sa, ako riadny člen WFTGA, zapája do tejto aktivity každoročne od svojho vzniku. 22.2.2020 to bude na Slovensku vo vybraných mestách po 17-ty krát, kedy sa sprievodcovia cestovného ruchu v tento deň zapoja do celosvetovej aktivity bez nároku na svoj finančný honorár.
Záujem o toto podujatie, ktoré je možné uskutočniť najmä vďaka aktívnemu prístupu samotných sprievodcov, zo strany verejnosti ale aj predstaviteľov samotných miest rastie.
Cieľom podujatia a základnou myšlienkou akcie je, tak ako každoročne: 1. prezentovať takto, čo najširšej laickej verejnosti prácu sprievodcu cestovného ruchu 2. bližšie priblížiť obyvateľom „ich známe / neznáme mesto“ – mesto, v ktorom žijú a pracujú, a to formou bezplatnej pešej cca. 2- hodinovej prehliadky (vychádzky) historickou časťou mesta a Národného cintorína s výkladom sprievodcu.
Cetinje – kráľovské mesto, je kultúrnym a duchovným centrom krajiny. Tu sa odohrávala história Čiernej Hory. Malé kráľovstvo bolo učupené v horách, žilo pokojne vďaka polohe, ale aj šikovnej sobášnej politike. Miestni tvrdia, že každý, kto odtiaľto pochádza, má modrú krv. Pozrieť si môžete Kráľovský palác, kláštory a pravoslávne sakrálne stavby. Čipurský kostolík je posledným odpočinkom dynastie Petrovičovcov – Njegušioucov. No a znovu a znovu kaviarne. Lebo čiernohorci pestujú kaviarenskú kultúru a o deviatej ráno ich nikde inde nenájdete.
Stari Bar
Stari Bar – mestečko v krasových horách Rumija, kde sa zastavil čas. Tu už zaregistrujete orientálny ráz. Prejdite sa Tureckou uličkou a dajte si kávu v džezve. Keď ňou vystúpate, ohúri vás rozľahlá rímska pevnosť – “čiernohorské Pompeje” s výhľadom na olivovníkové háje. Cestou späť si oddýchnite v reštaurácii Tatjana a ochutnajte grilované ryby s kopcom zeleniny a od smädu Nikšičko pivo. Ak ste na sladké, objednajte si priganice – kysnuté guľôčky s vanilkovým cukrom.
Ďalšie zaujímavé miesta, ktoré odporúčam sú Tivat, Herceg-Novi, Ulcinj, ostrov Sveti Stefan, kláštor Ostrog v skalách, unikátna železnica s prevýšeniami z Baru do Belehradu, alebo rafting na rieke Piva, Tara a Morača.
Užitočné informácie:
vstupy: Lovčen, Skadarské jazero 4€, Durmitor 7€, “čiernohorské Pompeje” 2€, Kotor, Cetinje 1€, “malý” ZIPline 10€, káva od 0,80 centov, pivo od 1,20€, obed od 4€, zmrzlina od 0,50 centov, ručne lisovaný olivový olej z kláštorov – 1l od 12€, crno víno Vranac – 7dcl od 5€
hovorné (Orange): 2,70€/min., free wifi na benzínkach, vo väčšine kaviarní a reštaurácií a niektorých hoteloch
ak vám povedia, že máte ísť “samo pravo”, znamená to, že máte ísť rovno
Čiernu Horu môžete spoznávať v každom ročnom období. V lete je to raj na pobyty a oddych pri Jadranskom mori. Jar, jeseň a zima sú ideálne na poznávacie zájazdy. A nie je to ani tak ďaleko. Lietadlom z Bratislavy alebo Viedne ste tu za hodinu a 20 minút.
Vždy sa hovorilo: “horúci Balkán”, horúci ľudia, horúce dejiny. Územím sa prehnali Korinťania, Ilýri, Rimania, Turci, Benátčania, Francúzi aj Rakúšania. Vďaka nim sa však zachovali pamiatky neoceniteľnej historickej hodnoty: stredoveké pevnosti a kláštory, Napoleonovo divadlo v Kotore, rímske pozostatky pevnosti “čiernohorské Pompeje”.
Kotor
Kotor, mesto postavené na vode,je právom zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obklopujú ho mohutné hradby a skaly pohoria Orijen. Súčasne je aj prístavom. Kotvia tu veľké výletné lode s kapacitou 3 – 4 tisíc pasažierov, hĺbka mora v prístave je až 70 metrov. Spolu s Tivatom patrí medzi perly zálivu Boka Kotorská. Záliv je tiež zapísaný do UNESCO. Mesto má farbu bielej kávy, večer je vysvietené a oranžové. Funguje celoročne. Má päť námestíčiek, napr. Námestie mačiek, veľa úzkych uličiek s kaviarňami a umelcov dotvárajúcich atmosféru, ktorá tomuto mestu pristane. Posaďte sa do kaviarne Sara pri Bazilike sv. Triphona z 12. storočia a vychutnajte si prodluženo espreso, zmrzlinu alebo lignje na žaru.
Z Kotoru máte len kúsok do barokového mestečka Perast. Z neho sa preplavte na ostrovček Gospa od Škrpjela (ostrov sv. Panny Márie zo Skaliska) so “Sixtínskou kaplnkou Čiernej Hory”. Navyše je odtiaľ unikátny výhľad na úžinu Boky Kotorskej, ktorá sa volá Verige (v preklade reťaze).
Budva
Budva leží pod Kotorom na Budvanskej riviére. Je hlavným a najznámejším letoviskom Čiernej Hory. Má 25 pláží a mne sa najviac páčila pláž Hawai na ostrove sv. Mikuláša. Dostanete sa tam lodným taxíkom. Odporúčam navštíviť “staré mesto”, ktoré je skutočne staré, 2300 rokov BC, a tým aj pozoruhodné a vzácne.
Čierna Hora, Montenegro vďačí za svoje meno čiernym boroviciam, ktoré rastú v Národnom prírodnom parku Durmitor. Robí sa z nich čierny medovicový med. Má liečivé účinky a na pobreží ho nekúpite, len tu.
Čierna Hora je malý štátik. Predstavme si, že ak Slovensko má 5 mil. obyvateľov, a to hovoríme, že je malé, tak tu ich žije len okolo 660 tisíc. Tento rok ich navštívilo 2,5 mil. turistov. Ak krajinu porovnávame napr. s Chorvátskom, je už na prvý pohľad taká zelenšia.
Čo vidieť, ochutnať, počuť a cítiť?
Národné prírodné parky.
Národné prírodné parky
Je ich päť. Najznámejší je už spomínaný Durmitor na severe krajiny. Je zapísaný do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pripomína naše Vysoké Tatry – plesá (Crno jezero), lyžiarske strediská (Žabljak).
Virpazar
Na severovýchode sa nachádza NPP Biogradska Gora so zvyškami najstarších európskych pralesov. Ďalšie tri parky nájdete blízko jadranského pobrežia. Lovčen sa týči nad Budvou. V jeho krasových skalách sa odohrávala história Kráľovstva Čiernej Hory. Na 25. serpentíne sa vám zatají dych a uvidíte krásnu Boku Kotorskú a Budvanskú riviéru ako na dlani. Tu si môžete vyskúšať “malý” Zipline, veľký zas na kaňonoch za Podgoricou. V dedinke Njeguši ochutnajte domáci pršut, syr, chlieb, víno alebo rakiju. Na juhu, pri Albánsku, objavte ďalší prírodný park: Skadarské jazero. Je plné žltých a bielych lekien, hlavne na jar. Je rezerváciou vtáctva a 42 druhov rýb. Najmite si loďku vo Virpasare a oboplávajte “vnady Sofie Loren”, ostrov Grmožur so stredovekou väznicou a v reštaurácii Badaň si dajte rybaciu polievku.
V pozadí, na albánskej strane jazera, uvidíte piaty z prírodných parkov: Prokletije. Už sám názov evokuje, že sú to hory divoké a temné. Ešte nie sú poznačené komerciou. Volajú ich tiež Albánske Alpy, najvšší vrch má 2600 m. Z prírodných krás sú veľkým lákadlom aj kaňony. Druhý najväčší na svete nájdete za hlavným mestom Podgorica, na rieke Tara.
Je vôbec možné nájsť v starobylej Prahe, v jej strede turistami neobjavené miesta ? Veď každý rok do Prahy smeruje 5 miliónov turistov s túžbou uvidieť najväčšie lákadlá akými sú orloj, Pražský hrad, Karlov most, krásne námestia, vzácne kostoly a rozprávkové uličky starého mesta. Samozrejme tieto miesta sú hodné obdivu. Starí majstri nám zanechali naozaj to najlepšie zo seba samých – svoju múdrosť, zručnosť, cit pre nadčasovú krásu. Naozaj všetky tieto pamiatky nás právom uchvacujú a ohromujú.
Zastavme sa na mieste, ktoré je len pár krokov od najväčších turistických lákadiel Prahy a objavíme krásu a malebnosť, ktorá skôr dojme ako ohromí. Veď kto by nepocítil kus romantiky pri pohľade na malebnú dreveničku obloženú drevom ? Zvláštne, že práve taká stojí v najtesnejšej blízkosti Pražského hradu ! Miništvrť Prahy –Nový svět je asi najzabudnutejšia časť Hradčan, tvorí ju pár romantických uličiek s malými, farebnými domami, ktoré sa hrdia svojimi zlatými názvami napríklad: U zlatého stromu, U zlatej hrušky a podobne. Mimochodom v dome číslo 1. U Zlatého noha žil slávny hvezdár, astrológ a alchymista Ticho di Brahe, ktorý bol v službách Rudolfa ll.
Novým svetom kráčal čas a z nejakého dôvodu tu ostal stáť . Kúzlo tohto miesta pritiahlo a inšpiruje známych umelcov, režisérov, výtvarníkov a muzikantov, ktorý tu bývajú. V tejto časti Prahy sa nebudete tlačiť v dave, bude to váš súkromný kontakt s minulosťou Prahy vo svojej pôvodnej nádhere.
Najradšej mám miesta, ktoré sú malé a milé. Málokto o nich vie a predsa patria medzi TOP. Takým je aj mestečko Waibstadt.
Z pohľadu turizmu má zaujímavú polohu. Je južnou vstupnou bránou do Národného prírodného parku Neckartal – Odenwald, centrom Brunnen regiónu (regiónu starobylých studní) a susedí s francúzskym pohorím Vogézy. Akoby toho nebolo málo, územím prechádzala slávna Limes Germanicus, takže sa tu zachovali pamiatky z Rímskej ríše a oblasť patrí do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri neďalekom Heidelbergu sa našli pozostatky prehistorického človeka – človeka Heidelbergského a kúsok severnejšie vo Westfálsku, človeka Neandertálskeho. A ako bonus – vlnia sa tu moria vínnych rév s typickými vinárskymi usadlosťami. Geograficky patrí do spolkovej republiky Bádensko – Württembersko. Susedí s Hessenskom, Porýním – Falckom, Bavorskom, Švajčiarskom a Francúzskom (Alsasko – Lotrinsko) – čo ho predurčuje na skutočnú turistickú lahôdku. Hlavným mestom je Štutgart.
Z pohľadu turizmu má však nielen zaujímavú polohu, ale aj silnú históriu. Prvá zmienka o Waibstadte pochádza už z r. 795. Našli sa tu pamiatky a vykopávky po halštackom, franskom a rímskom osídlení. Hrdí sú na svojich predkov, bádenských Keltov. V stredoveku bolo mestečko súčasťou Švábska a pod silným reformačným vplyvom (31. október, vydanie 95. téz Martinom Lutherom, je v Nemecku štátnym sviatkom). V Loveckom revíri kráľa Fridricha
Waibstadt
sa nachádzajú najstaršie šľachtické sídla: hrazdené domy – kameň, zvislé a šikmé drevené trámy, napr. Herren von Helmstatt s rodinným erbom je zapísaný do UNESCO, a viac ako 100 kláštorov, hradov a zámkov. Sakrálne chrámy sú postavené v štýle germánskej tehlovej gotiky. Neobyčajne malebná je malinká Marienkapelle z ružového pieskovca alebo Antoniuskapelle, ktorá nesie meno rímskeho cisára (Antonius Pius).
Odporúčané výlety:
V samotnom Waibstadte je veľa možností útulného rustikálneho ubytovania. Odtiaľ je možné podnikať výlety, dokonca aj pešo, alebo ktoroukoľvek svetovou stranou sa vyberiete, narazíte na les, vinicu, hrad a dokonca aj na orchideové polia.
Vínne cesty majú dve vetvy: Bádenská a Württemberská, s viac ako dvadsiatimi odrodami viniča (napr. známy Rizling rýnsky), kde vás privítajú viechy, miestne špeciality a milí ľudia. Ak by to nestačilo, plynule môžete pokračovať cez Alsasko do Burgundska a cestou späť sa zastavte vo Švajčiarsku a navštívte vinice v Thurgau.
Waibstadt, hlavná ulica
Brunnenregion – len v samotnom Waibstadte nájdete 13 stredovekých a skutočne štýlových studní a fontán. Dominantou je Brunnenweible na námestí pri Radnici.
Odenwald – čistá príroda, zmiešané lesy, turistika, cyklotrasy. Zaujímavosťou je geologický podklad, mušľovo-dolomitický pieskovec ako pozostatok mora.
Hrad Daisbach, 14. storočie
Daisbach – zámok uprostred jazera a histórie. Ruiny majú nádych dávnej Franskej ríše. Veď názov dostali podľa kráľa Dagoberta, ktorý „zavítal“ aj na slovanské územie. Zachovala sa hlavne schodisková veža a okolitý park s jazerom. Práve teraz je miestom príjemných jesenných prechádzok. Atraktivitou je, že hrad sa nachádza na „Historickej náučnej ceste“, ktorá
vedie z Prahy do Mannheimu, meria cca 1000 km a zahŕňa takmer 80 hradov.
Neckarbischofsheim (pešo 30 min.) – „Altes Schloss“ z 13. storočia, s kamennou bránou „Prachttor“ v renesančním štýle zo 16. storočia.
Cestou späť neobíďte známe Bodamské jazero (Bodensee/Constance) – „ Európske more“, ktoré spája 3 štáty: Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko.
Mestá v blízkosti:
Sinsheim (10 min.) – v Technickom múzeu sa nachádzajú veteráni, lokomotívy, motorky, ale najväčším lákadlom je originál Concordu Air France, Tupolev TU-144, alebo Boeing 747
Heidelberg (25 min.) – romantické univerzitné mesto, kde napr. študoval Heinrich Schliemann – objaviteľ Tróje
Heilbronn (30 min.) – renesančné, gotické a barokové pamiatky
Hockenheim (30 min.) – známy Hockenheimring Formule 1
Mannheim (50 min.) – 2. najväčší vnútrozemský prístav na Rýne, pre športových fanúšikov: pôsobí tu jeden z najlepších tímov hádzanárskej Bundesligy, Rhein-Neckar-Löwen
Karlsruhe (60 km) – mesto kultúry a umenia pri francúzskych hraniciach
Speyer (30 min.) – pri francúzskych hraniciach, založené Rimanmi, v známej katedrále sú pochovaní dávni cisári a panovníci (Maximilián)
Trier (Trevír) – založený za cisára Claudia, rímske pamiatky sú súčasťou UNESCO, nachádza sa v údolí rieky Mosela s preslávenými vinohradmi, v roku 2017 sa konali historické mestské slávnosti od 28.11. do 3.12., mesto sa pýši statusom najstaršie mesto Nemecka
Ulm – gotická katedrála s najvyššou kostolnou vežou na svete (161,5m), rodisko Alberta Einsteina
Štutgart – rodisko maliara Feurebacha, medzinárodné letisko, 203 km juhovýchodne od Frankfurtu a 222 km severozápadne od Mníchova
Francúzsky Štrasburg, Colmar (Alsasko) alebo Dijon (Burgundsko) je odtiaľto len na skok, cca 200km.
V sobotu 24. februára 2018 sme si aj v Martine pripomenuli Svetový deň sprievodcov.
Od roku 1985 je 21. február označený v kalendári ako Svetový deň sprievodcov. Práve na tento deň pripadá výročie založenia Svetovej federácie asociácií turistických sprievodcov (WFTGA).
Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu sa, ako riadny člen WFTGA, zapája do tejto aktivity každoročne od svojho vzniku. 24.2.2018 to bolo na Slovensku vo vybraných mestách po 15-ty krát, kedy sa sprievodcovia cestovného ruchu v tento deň zapojili do celosvetovej aktivity bez nároku na svoj finančný honorár.
Záujem o toto podujatie, ktoré je možné uskutočniť najmä vďaka aktívnemu prístupu samotných sprievodcov, zo strany verejnosti ale aj predstaviteľov samotných miest rastie.
Cieľom podujatia a základnou myšlienkou akcie je, tak ako každoročne: 1. prezentovať takto, čo najširšej laickej verejnosti prácu sprievodcu cestovného ruchu 2. bližšie priblížiť obyvateľom „ich známe / neznáme mesto“ – mesto, v ktorom žijú a pracujú, a to formou bezplatnej pešej cca. 2- hodinovej prehliadky (vychádzky) historickou časťou mesta a Národného cintorína s výkladom sprievodcu.
Mesto Martin svojou bohatou históriou je briliant medzi slovenskými mestami. Podujatím „Svetový deň sprievodcov“ jeho historickú hodnotu dvíhame a tým si ctíme našich predkov, ktorí bojovali za nás a našu budúcnosť Slovenska.
Ďakujeme, že tento rok sa k nám pridal aj zástupca mesta Peter Vons a vydržal v nehostinných podmienkach počasia až do konca.
Na záver veľká vďaka našim sprievodcom, ktorí sa podieľali na pešej prehliadke mestom !
Kde inde začať rozprávanie o Skalici ako na malom návrší nad mestom odkiaľ je na toto nádherné mestečko najkrajší výhľad. Na tomto mieste stál opevnený ranostredoveký hrádok už v 11 storočí, ktorý však môžeme už len vytušiť. Z tohto obdobia sa zachovala krásna románska rotunda, ktorá slúžila ako
Kostol svätého Michala
hradná kaplnka. Rotunda svätého Juraja je symbolom Skalice a tiež jednou z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, pozoruhodnosťou sú jej nezvyčajne hrubé múry majú až 1,3-1,4 m a unikátne fresky z 15. storočia. Čaro tohto miesta zvýrazňuje blízkosť kalvárie zo začiatku 19. storočia a zachovalé hradby mesta .
Vyberme sa ale kľukatými cestičkami do centra mestečka, ktoré sa mestom smie
Skalický pijan
nazývať od roku 1372, kedy boli Skalici udelené mestské práva. Skalica sa postupom času stala významným centrom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života a významovo patrila medzi 5-6 najdôležitejších kráľovských miest Slovenska. Na námestí, ktoré má výnimočný trojuholníkový tvar, stojí gotický farský kostol zasvätený svätému Michalovi s ojedinelým súborom barokových cechových oltárov. Pozornosť každého návštevníka centra Skalice upúta prekrásne dielo architekta Dušana Jurkoviča – Budova Domu kultúry. Predstavuje kombináciu dobového secesného štýlu s prvkami ľudového staviteľstva, poteší veselosťou a farebnosťou.
Areál Františkánskeho kláštora
Na potulkách historickými uličkami Skalice narazíme na nezvyčajne vysoký počet kláštorov, na území tohto malého mesta stoja až štyri. Za všetky spomeniem Františkánsky kláštor, určite stojí za návštevu. Mimoriadnou vzácnosťou je starobinec Štibor, ktorý svoju sociálnu a charitatívnu funkciu bez prestávky plní už od roku 1431, čo je svetový unikát ! Mesto Skalica bolo spolu s Martinom a Ružomberkom intelektuálnym centrom národno-oslobodzovacieho hnutia 19. a 20. storočia. Čo by to bolo za písanie o Skalici, keby sme nespomenuli trdelník a vínko ? Skalica má najväčší počet vinohradov na jedného obyvateľa. Každoročne sa o kvalite Skalických vín dá presvedčiť na „Dňoch otvorených búd“, ktoré sa pravidelne, už 8 rokov, konajú v polovici októbra. Poďme do Skalice!
Od roku 1985 je 21. február označený v kalendári ako Svetový deň sprievodcov. Práve na tento deň pripadá výročie založenia Svetovej federácie asociácií turistických sprievodcov (WFTGA). Pripomenieme si ho aj v Martine.
V pozadí, na albánskej strane jazera, uvidíte piaty z prírodných parkov: 
Je vôbec možné nájsť v starobylej Prahe, v jej strede turistami neobjavené miesta ? Veď každý rok do Prahy smeruje 5 miliónov turistov s túžbou uvidieť najväčšie lákadlá akými sú orloj, Pražský hrad, Karlov most, krásne námestia, vzácne kostoly a rozprávkové uličky starého mesta. Samozrejme tieto miesta sú hodné obdivu. Starí majstri nám zanechali naozaj to najlepšie zo seba samých – svoju múdrosť, zručnosť, cit pre nadčasovú krásu. Naozaj všetky tieto pamiatky nás právom uchvacujú a ohromujú.
Zastavme sa na mieste, ktoré je len pár krokov od najväčších turistických lákadiel Prahy a objavíme krásu a malebnosť, ktorá skôr dojme ako ohromí. Veď kto by nepocítil kus romantiky pri pohľade na malebnú dreveničku obloženú drevom ? Zvláštne, že práve taká stojí v najtesnejšej blízkosti Pražského hradu ! Miništvrť Prahy –
