Tam, kde skaly vystupujú priamo z mora.

Čierna Hora, Montenegro vďačí za svoje meno čiernym boroviciam, ktoré rastú v Národnom prírodnom parku Durmitor. Robí sa z nich čierny medovicový med. Má liečivé účinky a na pobreží ho nekúpite, len tu.

Čierna Hora je malý štátik. Predstavme si, že ak Slovensko má 5 mil. obyvateľov, a to hovoríme, že je malé, tak tu ich žije len okolo 660 tisíc. Tento rok ich navštívilo 2,5 mil. turistov. Ak krajinu porovnávame napr. s Chorvátskom, je už na prvý pohľad taká zelenšia.

Čo vidieť, ochutnať, počuť a cítiť?

Národné prírodné parky.

Je ich päť. Najznámejší je už spomínaný Durmitor na severe krajiny. Je zapísaný do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pripomína naše Vysoké Tatry – plesá (Crno jezero), lyžiarske strediská (Žabljak).

Na severovýchode sa nachádza NPP Biogradska Gora so zvyškami najstarších európskych pralesov. Ďalšie tri parky nájdete blízko jadranského pobrežia. Lovčen sa týči nad Budvou. V jeho krasových skalách sa odohrávala história Kráľovstva Čiernej Hory. Na 25. serpentíne sa vám zatají dych a uvidíte krásnu Boku Kotorskú a Budvanskú riviéru ako na dlani. Tu si môžete vyskúšať “malý” Zipline, veľký zas na kaňonoch za Podgoricou. V dedinke Njeguši ochutnajte domáci pršut, syr, chlieb, víno alebo rakiju. Na juhu, pri Albánsku, objavte ďalší prírodný park: Skadarské jazero. Je plné žltých a bielych lekien, hlavne na jar. Je rezerváciou vtáctva a 42 druhov rýb. Najmite si loďku vo Virpasare a oboplávajte “vnady Sofie Loren”, ostrov Grmožur so stredovekou väznicou a v reštaurácii Badaň si dajte rybaciu polievku.

V pozadí, na albánskej strane jazera, uvidíte piaty z prírodných parkov: Prokletije. Už sám názov evokuje, že sú to hory divoké a temné. Ešte nie sú poznačené komerciou. Volajú ich tiež Albánske Alpy, najvšší vrch má 2600 m. Z prírodných krás sú veľkým lákadlom aj kaňony. Druhý najväčší na svete nájdete za hlavným mestom Podgorica, na rieke Tara.