Čierna Hora III

Tam, kde skaly vystupujú priamo z mora.

pokračovanie článku Čierna Hora II
Cetinje – kráľovské mesto

Cetinje – kráľovské mesto, je kultúrnym a duchovným centrom krajiny. Tu sa odohrávala história Čiernej Hory. Malé kráľovstvo bolo učupené v horách, žilo pokojne vďaka polohe, ale aj šikovnej sobášnej politike. Miestni tvrdia, že každý, kto odtiaľto pochádza, má modrú krv. Pozrieť si môžete Kráľovský palác, kláštory a pravoslávne sakrálne stavby. Čipurský kostolík je posledným odpočinkom dynastie Petrovičovcov – Njegušioucov. No a znovu a znovu kaviarne. Lebo čiernohorci pestujú kaviarenskú kultúru a o deviatej ráno ich nikde inde nenájdete.

Stari Bar

Stari Bar – mestečko v krasových horách Rumija, kde sa zastavil čas. Tu už zaregistrujete orientálny ráz. Prejdite sa Tureckou uličkou a dajte si kávu v džezve. Keď ňou vystúpate, ohúri vás rozľahlá rímska pevnosť – “čiernohorské Pompeje” s výhľadom na olivovníkové háje. Cestou späť si oddýchnite v reštaurácii Tatjana a ochutnajte grilované ryby s kopcom zeleniny a od smädu Nikšičko pivo. Ak ste na sladké, objednajte si priganice – kysnuté guľôčky s vanilkovým cukrom.

 

Ďalšie zaujímavé miesta, ktoré odporúčam sú Tivat, Herceg-Novi, Ulcinj, ostrov Sveti Stefan, kláštor Ostrog v skalách, unikátna železnica s prevýšeniami z Baru do Belehradu, alebo rafting na rieke Piva, Tara a Morača.

Užitočné informácie:

  • vstupy: Lovčen, Skadarské jazero 4€, Durmitor 7€, “čiernohorské Pompeje” 2€, Kotor, Cetinje 1€, “malý” ZIPline 10€, káva od 0,80 centov, pivo od 1,20€, obed od 4€, zmrzlina od 0,50 centov, ručne lisovaný olivový olej z kláštorov – 1l od 12€, crno víno Vranac – 7dcl od 5€
  • hovorné (Orange): 2,70€/min., free wifi na benzínkach, vo väčšine kaviarní a reštaurácií a niektorých hoteloch
  • ak vám povedia, že máte ísť “samo pravo”, znamená to, že máte ísť rovno

 

Čiernu Horu môžete spoznávať v každom ročnom období. V lete je to raj na pobyty a oddych pri Jadranskom mori. Jar, jeseň a zima sú ideálne na poznávacie zájazdy. A nie je to ani tak ďaleko. Lietadlom z Bratislavy alebo Viedne ste tu za hodinu a 20 minút.

 

©Jana Saitzová

Čierna Hora II

Tam, kde skaly vystupujú priamo z mora.

pokračovanie článku Čierna Hora I

Historické mestá.

Vždy sa hovorilo: “horúci Balkán”, horúci ľudia, horúce dejiny. Územím sa prehnali Korinťania, Ilýri, Rimania, Turci, Benátčania, Francúzi aj Rakúšania. Vďaka nim sa však zachovali pamiatky neoceniteľnej historickej hodnoty: stredoveké pevnosti a kláštory, Napoleonovo divadlo v Kotore, rímske pozostatky pevnosti “čiernohorské Pompeje”.

 

Kotor

Kotor, mesto postavené na vode,je právom zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obklopujú ho mohutné hradby a skaly pohoria Orijen. Súčasne je aj prístavom. Kotvia tu veľké výletné lode s kapacitou 3 – 4 tisíc pasažierov, hĺbka mora v prístave je až 70 metrov. Spolu s Tivatom patrí medzi perly zálivu Boka Kotorská. Záliv je tiež zapísaný do UNESCO. Mesto má farbu bielej kávy, večer je vysvietené a oranžové. Funguje celoročne. Má päť námestíčiek, napr. Námestie mačiek, veľa úzkych uličiek s kaviarňami a umelcov dotvárajúcich atmosféru, ktorá tomuto mestu pristane. Posaďte sa do kaviarne Sara pri Bazilike sv. Triphona z 12. storočia a vychutnajte si prodluženo espreso, zmrzlinu alebo lignje na žaru.

Kotoru máte len kúsok do barokového mestečka Perast. Z neho sa preplavte na ostrovček Gospa od Škrpjela (ostrov sv. Panny Márie zo Skaliska) so “Sixtínskou kaplnkou Čiernej Hory”. Navyše je odtiaľ unikátny výhľad na úžinu Boky Kotorskej, ktorá sa volá Verige (v preklade reťaze).

 

Budva

Budva leží pod Kotorom na Budvanskej riviére. Je hlavným a najznámejším letoviskom Čiernej Hory. Má 25 pláží a mne sa najviac páčila pláž Hawai na ostrove sv. Mikuláša. Dostanete sa tam lodným taxíkom. Odporúčam navštíviť “staré mesto”, ktoré je skutočne staré, 2300 rokov BC, a tým aj pozoruhodné a vzácne.

©Jana Saitzová

Čierna Hora I

Tam, kde skaly vystupujú priamo z mora.

Čierna Hora

Čierna Hora, Montenegro vďačí za svoje meno čiernym boroviciam, ktoré rastú v Národnom prírodnom parku Durmitor. Robí sa z nich čierny medovicový med. Má liečivé účinky a na pobreží ho nekúpite, len tu.

Čierna Hora je malý štátik. Predstavme si, že ak Slovensko má 5 mil. obyvateľov, a to hovoríme, že je malé, tak tu ich žije len okolo 660 tisíc. Tento rok ich navštívilo 2,5 mil. turistov. Ak krajinu porovnávame napr. s Chorvátskom, je už na prvý pohľad taká zelenšia.

Čo vidieť, ochutnať, počuť a cítiť?

Národné prírodné parky.

Národné prírodné parky

Je ich päť. Najznámejší je už spomínaný Durmitor na severe krajiny. Je zapísaný do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pripomína naše Vysoké Tatry – plesá (Crno jezero), lyžiarske strediská (Žabljak).

 

 

Virpazar

Na severovýchode sa nachádza NPP Biogradska Gora so zvyškami najstarších európskych pralesov. Ďalšie tri parky nájdete blízko jadranského pobrežia. Lovčen sa týči nad Budvou. V jeho krasových skalách sa odohrávala história Kráľovstva Čiernej Hory. Na 25. serpentíne sa vám zatají dych a uvidíte krásnu Boku Kotorskú a Budvanskú riviéru ako na dlani. Tu si môžete vyskúšať “malý” Zipline, veľký zas na kaňonoch za Podgoricou. V dedinke Njeguši ochutnajte domáci pršut, syr, chlieb, víno alebo rakiju. Na juhu, pri Albánsku, objavte ďalší prírodný park: Skadarské jazero. Je plné žltých a bielych lekien, hlavne na jar. Je rezerváciou vtáctva a 42 druhov rýb. Najmite si loďku vo Virpasare a oboplávajte “vnady Sofie Loren”, ostrov Grmožur so stredovekou väznicou a v reštaurácii Badaň si dajte rybaciu polievku.

V pozadí, na albánskej strane jazera, uvidíte piaty z  prírodných parkov: Prokletije. Už sám názov evokuje, že sú to hory divoké a temné. Ešte nie sú poznačené komerciou. Volajú ich tiež Albánske Alpy, najvšší vrch má 2600 m. Z prírodných krás sú veľkým lákadlom aj kaňony. Druhý najväčší na svete nájdete za hlavným mestom Podgorica, na rieke Tara.

©Jana Saitzová

 

 

Praha 1- Nový svět

Je vôbec možné nájsť v starobylej Prahe, v jej  strede turistami neobjavené miesta ? Veď každý rok do Prahy smeruje 5 miliónov turistov s túžbou uvidieť najväčšie lákadlá akými  sú orloj, Pražský hrad, Karlov most, krásne námestia, vzácne kostoly a rozprávkové uličky starého mesta. Samozrejme tieto miesta sú hodné obdivu. Starí majstri  nám zanechali naozaj to najlepšie zo seba samých  – svoju múdrosť, zručnosť, cit pre nadčasovú krásu. Naozaj všetky tieto pamiatky nás právom uchvacujú a ohromujú.

Zastavme sa na mieste, ktoré je len pár krokov od najväčších turistických lákadiel Prahy a objavíme krásu a malebnosť, ktorá skôr dojme ako ohromí. Veď kto by nepocítil kus romantiky pri pohľade na malebnú dreveničku obloženú drevom ?  Zvláštne, že práve taká stojí v najtesnejšej blízkosti Pražského hradu !  Miništvrť Prahy –Nový svět je asi najzabudnutejšia časť Hradčan, tvorí ju pár romantických uličiek s malými, farebnými domami, ktoré sa hrdia svojimi zlatými názvami napríklad: U zlatého stromu, U zlatej hrušky a podobne. Mimochodom v dome číslo 1. U Zlatého noha žil slávny hvezdár, astrológ a  alchymista Ticho di Brahe, ktorý bol v službách Rudolfa ll.

Novým svetom kráčal čas a z nejakého dôvodu tu ostal stáť . Kúzlo tohto miesta pritiahlo a inšpiruje známych umelcov, režisérov, výtvarníkov a muzikantov, ktorý tu bývajú. V tejto časti Prahy sa nebudete tlačiť v dave,  bude to váš súkromný  kontakt s minulosťou Prahy vo svojej pôvodnej nádhere.

Poďme spolu  na túto adresu  Nový svět, Praha 1.         

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu

Odenwald

Waibstadt

 

Najradšej mám miesta, ktoré sú malé a milé. Málokto o nich vie a predsa patria medzi TOP. Takým je aj mestečko Waibstadt.

Z pohľadu turizmu má zaujímavú polohu. Je južnou vstupnou bránou do Národného prírodného parku Neckartal – Odenwald, centrom Brunnen regiónu (regiónu starobylých studní) a susedí s francúzskym pohorím Vogézy. Akoby toho nebolo málo, územím prechádzala slávna Limes Germanicus, takže sa tu zachovali pamiatky z Rímskej ríše a oblasť patrí do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri neďalekom Heidelbergu sa našli pozostatky prehistorického človeka – človeka Heidelbergského a kúsok severnejšie vo Westfálsku, človeka Neandertálskeho. A ako bonus – vlnia sa tu moria vínnych rév s typickými vinárskymi usadlosťami. Geograficky patrí do spolkovej republiky Bádensko – Württembersko. Susedí s Hessenskom, Porýním – Falckom, Bavorskom, Švajčiarskom a Francúzskom (Alsasko – Lotrinsko) – čo ho predurčuje na skutočnú turistickú lahôdku.  Hlavným mestom je Štutgart.

Z pohľadu turizmu má však nielen zaujímavú polohu, ale aj silnú históriu. Prvá zmienka o Waibstadte pochádza už z r. 795. Našli sa tu pamiatky a vykopávky po halštackom, franskom a rímskom osídlení. Hrdí sú na svojich predkov, bádenských Keltov. V stredoveku bolo mestečko súčasťou Švábska a  pod silným reformačným vplyvom (31. október, vydanie 95. téz Martinom Lutherom, je v Nemecku štátnym sviatkom). V Loveckom revíri kráľa Fridricha

Waibstadt
Waibstadt

sa nachádzajú najstaršie šľachtické sídla: hrazdené domy – kameň, zvislé a šikmé drevené trámy, napr. Herren von Helmstatt s rodinným erbom je zapísaný do UNESCO, a viac ako 100 kláštorov, hradov a zámkov. Sakrálne chrámy sú postavené v štýle germánskej tehlovej gotiky. Neobyčajne malebná je malinká Marienkapelle z ružového pieskovca alebo Antoniuskapelle, ktorá nesie meno rímskeho cisára (Antonius Pius).

Odporúčané výlety:

V samotnom Waibstadte je veľa možností útulného rustikálneho ubytovania. Odtiaľ je možné podnikať výlety, dokonca aj pešo, alebo ktoroukoľvek svetovou stranou sa vyberiete, narazíte na les, vinicu, hrad a dokonca aj na orchideové polia.

Vínne cesty majú dve vetvy: Bádenská a Württemberská, s viac ako dvadsiatimi odrodami viniča (napr. známy Rizling rýnsky), kde vás privítajú viechy, miestne špeciality a milí ľudia. Ak by to nestačilo, plynule môžete pokračovať cez Alsasko do Burgundska a cestou späť sa zastavte vo Švajčiarsku a navštívte vinice v Thurgau.

Waibstadt, hlavná ulica
Waibstadt, hlavná ulica

Brunnenregion – len v samotnom Waibstadte nájdete 13 stredovekých a skutočne štýlových studní a fontán. Dominantou je Brunnenweible na námestí pri Radnici.

Odenwald – čistá príroda, zmiešané lesy, turistika, cyklotrasy. Zaujímavosťou je geologický podklad, mušľovo-dolomitický pieskovec ako pozostatok mora.

Hrad Daisbach, 14. storočie
Hrad Daisbach, 14. storočie

Daisbach – zámok uprostred jazera a histórie. Ruiny majú nádych dávnej Franskej ríše. Veď názov dostali podľa  kráľa Dagoberta, ktorý „zavítal“ aj na slovanské územie. Zachovala sa hlavne schodisková veža a okolitý park s jazerom. Práve teraz je miestom príjemných jesenných prechádzok. Atraktivitou je, že hrad sa nachádza na „Historickej náučnej ceste“, ktorá

vedie z Prahy do Mannheimu, meria cca 1000 km a zahŕňa takmer 80 hradov.

Neckarbischofsheim (pešo 30 min.) – „Altes Schloss“ z 13. storočia, s kamennou bránou „Prachttor“ v renesančním štýle zo 16. storočia.

Cestou späť neobíďte známe Bodamské jazero (Bodensee/Constance) – „ Európske more“, ktoré spája 3 štáty: Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko.

 

Mestá v blízkosti:

Sinsheim (10 min.) – v Technickom múzeu sa nachádzajú veteráni, lokomotívy, motorky, ale najväčším lákadlom je originál Concordu Air France, Tupolev TU-144, alebo Boeing 747

Heidelberg (25 min.) – romantické univerzitné mesto, kde napr. študoval Heinrich Schliemann – objaviteľ Tróje

Heilbronn (30 min.) – renesančné, gotické a barokové pamiatky

Hockenheim (30 min.) – známy Hockenheimring Formule 1

Mannheim (50 min.) – 2. najväčší vnútrozemský prístav na Rýne, pre športových fanúšikov: pôsobí tu jeden z najlepších tímov hádzanárskej Bundesligy, Rhein-Neckar-Löwen

Karlsruhe (60 km) – mesto kultúry a umenia pri francúzskych hraniciach

Speyer (30 min.) – pri francúzskych hraniciach, založené Rimanmi, v známej katedrále sú pochovaní dávni cisári a panovníci (Maximilián)

Trier (Trevír) – založený za cisára Claudia, rímske pamiatky sú súčasťou UNESCO, nachádza sa v údolí rieky Mosela s preslávenými vinohradmi, v roku 2017 sa konali historické mestské slávnosti od 28.11.  do 3.12., mesto sa pýši statusom najstaršie mesto Nemecka

Ulm – gotická katedrála s najvyššou kostolnou vežou na svete (161,5m), rodisko Alberta Einsteina

Štutgart – rodisko maliara Feurebacha, medzinárodné letisko, 203 km juhovýchodne od Frankfurtu a 222 km severozápadne od Mníchova

Francúzsky Štrasburg, Colmar (Alsasko) alebo Dijon (Burgundsko) je odtiaľto len na skok, cca 200km.

Jana Saitzová – sprievodca cestovného ruchu.

janka.saitzova@gmail.com

Svetový deň sprievodcov 2018

V sobotu 24. februára 2018 sme si aj v Martine pripomenuli Svetový deň sprievodcov.

Od roku 1985 je 21. február označený v kalendári ako Svetový deň sprievodcov. Práve na tento deň pripadá výročie založenia Svetovej federácie asociácií turistických sprievodcov (WFTGA).

Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu sa, ako riadny člen WFTGA, zapája do tejto aktivity každoročne od svojho vzniku. 24.2.2018 to bolo na Slovensku vo vybraných mestách po 15-ty krát, kedy sa sprievodcovia cestovného ruchu v tento deň zapojili do celosvetovej aktivity bez nároku na svoj finančný honorár.

Záujem o toto podujatie, ktoré je možné uskutočniť najmä vďaka aktívnemu prístupu samotných sprievodcov, zo strany verejnosti ale aj predstaviteľov samotných miest rastie.

Cieľom podujatia a základnou myšlienkou akcie je, tak ako každoročne:
1. prezentovať takto, čo najširšej laickej verejnosti prácu sprievodcu cestovného ruchu
2. bližšie priblížiť obyvateľom „ich známe / neznáme mesto“ – mesto, v ktorom žijú a pracujú, a to formou bezplatnej pešej cca. 2- hodinovej prehliadky (vychádzky) historickou časťou mesta a Národného cintorína s výkladom sprievodcu.

Mesto Martin svojou bohatou históriou je  briliant medzi slovenskými mestami. Podujatím „Svetový deň sprievodcov“  jeho historickú hodnotu dvíhame a tým si ctíme našich predkov, ktorí bojovali za nás a našu budúcnosť Slovenska.

Ďakujeme, že tento rok sa k nám pridal aj zástupca mesta Peter Vons a vydržal v nehostinných podmienkach počasia až do konca.

Na záver veľká vďaka našim sprievodcom, ktorí sa podieľali na pešej prehliadke mestom !

Skalica

Skalica
Rotunda svätého Juraja– symbol Skalice

Kde inde začať rozprávanie o Skalici ako na malom návrší nad mestom odkiaľ je na toto nádherné mestečko najkrajší výhľad. Na tomto mieste stál opevnený ranostredoveký hrádok už v 11 storočí, ktorý však môžeme už len vytušiť. Z tohto obdobia sa  zachovala krásna románska rotunda, ktorá slúžila ako

Kostol svätého Michala

hradná kaplnka. Rotunda svätého Juraja je symbolom Skalice a tiež  jednou z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, pozoruhodnosťou sú jej nezvyčajne hrubé múry majú až 1,3-1,4 m a unikátne fresky z 15. storočia. Čaro tohto miesta zvýrazňuje blízkosť kalvárie zo začiatku 19. storočia a zachovalé hradby  mesta .

Vyberme sa ale kľukatými cestičkami do centra mestečka, ktoré sa mestom smie

Skalický pijan

nazývať od roku 1372, kedy boli Skalici  udelené mestské práva. Skalica sa postupom času stala významným centrom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života a významovo patrila medzi 5-6 najdôležitejších kráľovských miest  Slovenska. Na námestí, ktoré má výnimočný trojuholníkový tvar, stojí gotický farský kostol zasvätený svätému Michalovi  s ojedinelým súborom barokových cechových oltárov. Pozornosť každého návštevníka centra Skalice upúta prekrásne dielo architekta Dušana Jurkoviča – Budova Domu kultúry. Predstavuje kombináciu dobového secesného štýlu s prvkami ľudového staviteľstva, poteší veselosťou a farebnosťou.

Areál Františkánskeho kláštora

Na potulkách historickými uličkami Skalice narazíme na nezvyčajne vysoký počet kláštorov, na území tohto malého mesta stoja až štyri. Za všetky spomeniem Františkánsky kláštor, určite stojí za návštevu. Mimoriadnou vzácnosťou je starobinec Štibor, ktorý svoju sociálnu a charitatívnu funkciu bez prestávky plní už od roku 1431, čo je svetový unikát ! Mesto Skalica bolo spolu s Martinom a Ružomberkom intelektuálnym centrom národno-oslobodzovacieho hnutia 19. a 20. storočia. Čo by to bolo za písanie o Skalici, keby sme nespomenuli trdelník a vínko ? Skalica má najväčší počet vinohradov na jedného obyvateľa. Každoročne sa o kvalite Skalických vín dá presvedčiť na „Dňoch otvorených búd“, ktoré sa pravidelne, už 8 rokov, konajú v polovici októbra.  Poďme do Skalice!

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu

Malebné uličky Skalice
Romantické zákutia
Budova Domu kultúry (Dušan Jurkovič)

Terchová

Terchová

TerchováKeď sa povie Terchová predstavíme si takmer všetci dedinu v prekrásnom prostredí Malej Fatry neďaleko Žiliny. Krásne tiesňavy Jánošíkových dier, úchvatnú Vrátnu dolinu či Veľký a Malý Rozsutec. V centre Terchovej stojí kostol Cyrila a Metóda so svojim unikátnym betlehemom, ktorý je v poradí druhý najväčší na Slovensku. Je Terchová naozaj mimoriadne vzácny svojim spracovaním. K známym miestam sa okamžite zaradila aj najnovšia zaujímavosť Terchovej – vyhliadková veža nad obcou. Z jej vrcholu máme Terchovú ako na dlani.  Plným právom patria tieto miesta do klenotnice našich prírodných pokladov. Lyžiarske a turistické vyžite je veľmi známe a obľúbené u nás ako aj v zahraničí už niekoľko desaťročí.

Nahliadnime do čias dávno minulých.

TerchováOsídlenie tohto územia sa datuje už do dôb lovcov mamutov cca 20 tisíc rokov pred Kristom. Ďalšie osídľovanie pokračovalo v dobe železnej, ale najdôležitejším z hľadiska osídľovania bolo 14.-17. storočie kedy nastalo valašské osídľovanie. Z historických prameňov vieme, že sa 13 valašských rodín usadilo na Kráľovej lúke, ktorá ležala medzi potokmi Vrátna –Struháreň a Hlbokým potokom. Pomenovanie Kráľová sa zmenilo na Terchowa v roku 1588.

menej známa tvár Terchovej

Chcela by som vám predstaviť ešte jednu menej známu tvár Terchovej, takú akú nájdeme všade kam vedú nenápadné cestičky lúkami a cez políčka, cez les. Tieto nás zavedú k terchovským osadám, ktorých je v okolí Terchovej až 68. Až tu môžeme vidieť pravú tvár Terchovej a môžeme si lepšie predstaviť ťažký život jej pôvodných obyvateľov, ktorý sa živili roľníctvom, chovom dobytka a oviec. Osady sú ako roztratené ovce jedného stáda, podobné si navzájom svojim vzhľadom. Drevené domčeky s malými oknami, obkolesené hospodárskymi budovami, záhradkami a poliami, vždy niekoľko vedľa seba na samote v horách, každá osada strážená niekoľkými starodávnymi lipami s nádhernými výhľadmi na horské hrebene Malej Fatry. Kombinácia lúk, lesov na pozadí kamenných vrchov je naozaj fantastická. Stačí len trochu pozmeniť turistické plány pri návšteve Terchovej a z turistami nabitej lokality sa dostanete na miesta, kde ide čas pomalšie a vy pocítite liečivú spätosť s krásnou prírodou. Zo srdca odporúčam nájsť si pre seba krásne úbočia, kvitnúce lúky, počúvať ticho alebo spev vtákov v rázovitom slobodnom, zbojníckom kraji.

Čím je to, že výnimočné miesta dávajú zrod výnimočným ľuďom ?

Adam František Kollár Nespomenula som ani raz Jánošíka, pritom asi ani jedna dedina u nás nie je tak úzko spätá s nejakým menom ako Terchová s Jurajom Jánošíkom. Rada by som spomenula iného výnimočného terchovského rodáka. Nemenej významného, no možno stojaceho trošku v tieni Jánošíka. Jeho meno je Adam František Kollár (1718-1783). Adam František Kollár je nazývaný slovenský Sokrates. Svojou výnimočnou múdrosťou, vzdelaním a celkovým rozhľadom sa stal osobným poradcom panovníčky Márie Terézie. Tá si svojho múdreho radcu tak vážila, že bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry Terézie, čo svedčí o naozaj srdečnom priateľskom vzťahu. Terchovský rodák sa pričinil o dôležité reformy vo fungovaní štátu, o zrušenie nevoľníctva, školskú reformu, daňovú reformu. Požadoval zdanenie šľachty a cirkvi, za čo bol samozrejme vo veľkej nemilosti týchto inštitúcii. Ovládal niekoľko jazykov, venoval sa knihovníctvu a archivárstvu, filozofii aj dejinám.

Terchová, ale aj celé Slovensko musí byť hrdé na takú významnú osobnosť, ktorej rady si vážila a riadila sa nimi jedna z najvýznamnejších osobností európskej histórie panovníčka Mária Terézia. Adam František Kollár sa hrdo hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a ani na poli vysokej politiky vo Viedni nikdy nezabudol na svoje rodisko krásnu Terchovú.

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu

Vodopád inšpirácie – Vestfálsko

Heringhausen Vestfálsko

DiemeltalsperreŽivot zariadil, že som sa ocitla v malej dedinke v severozápadnom Nemecku, o ktorej som ani nechyrovala. Vzduch opojne voňavý a všade cítiť živicu. Neskôr som zistila prečo.

Heringhausen – počet obyvateľov ako dní v roku, okolo hory pripomínajúce Turčiansku záhradku. Inšpiratívna dedinka v Národnom prírodnom parku Diemelsee, členité jazero a očarujúca  príroda! Impresionista tu určite vytvorí svoje celoživotné dielo. Jazero lemujú malé plážičky a môžete si tu nazbierať aj tajchové mušle.
jazero DiemelseeAj napriek tomu, že Heringhausen je malý, duchom je veľký, až kozmopolitný. A nielen cez sezónu to tu žije. Prichádzajú sem turisti zo všetkých končín. Holanďania (majú to sem blízko), počuť angličtinu, turečtinu, ale aj ruštinu.

Haus des Gastes (niečo ako u nás Obecný úrad) a  turistická kancelária organizujú rôzne festivaly, farmárske trhy, preteky plachetníc v noci s ohňostrojom, tai-chi na tráve pri jazere, golf cup, rybárčenie, hubárčenie, turistiku, preteky v plávaní, akcie pre deti aj seniorov. Táto oblasť je známa aj ako Nordic walking Paradise.

Zaujímavá je výstava Visionarium. Situovaná na dvoch poschodiach v Haus des Gastes. Predstavuje tunajšiu faunu a flóru, okolité mestečká, históriu a zvyky, ale aj budúcnosť. Nechali priestor aj pre kreatívnych ľudí, ktorí sa neboja prispieť. Tiež som kreatívne prispela.  Tu som sa naučila miestnu špecialitu Ofenkuchen – niečo ako naša zemiaková baba.

Zaujímavosťou je Campingplatz, kde je množstvo plechových karavanov okolo jazera, letovisko, a myslím, že aj pozostatok z bývalej NDR. Voľný čas je najlepšie tráviť v miestnych štýlových koktail baroch s miešanými nápojmi a s pokojným výhľadom na plachetnice, loďky rybárov, na most Diemelbrücke, ako aj pieskovú pláž a borovice.

Okružná plavba po jazere výletnou  loďou sa volá Muffert, podľa neďalekého kopca. Trvá cca 1 hodinu. Jedno z 3 ramien jazera končí práve v Heringhausene – tzv. Diemeltalsperre. Je to mohutná priehradná kamenná stavba, s výškou 42m, ktorá slúži na vypúšťanie vody, keď je jej v jazere prebytok. Prírodné divadlo je možné vidieť len pár krát v roku.

Typická vestfálska architektúra sú biele domčeky s tmavým drevom, balkóny s muškátmi. Strechy väčšinou zo šedých bridlíc, ktoré sa v okolí ťažia. V strede dediny stojí malá bazilika sv. Barbary z 12. storočia. Je celá z prírodného kameňa. Bohoslužby sa tu konajú len v lete lebo v zime je tam mimoriadne chladno.

Turistickou zaujímavosťou sú aj okolité romantické mestečká. Korbach – okresné mesto, s pekným historickým jadrom a náleziskom Procynosuchusa z doby ľadovej. Willingen – typické stredisko zimných športov a každoročných majstrovstiev v skokoch na lyžiach. Bad Arolsen – kúpele s prekrásnym barokovým zámkom a anglickým parkom, Brilon, Adorf, Flechdorf, Rhenege, Helminghausen…

Amsterdam a Roterdam sú vzdialené cca 370 km.

ozónové kúpele

Bad Arolsen barokový zámok s anglickým parkomVôňa živice  sa šíri nielen z okolitých zmiešaných lesov, ale aj z píly, ktorá je na konci dediny. Všetko sa to mieša s ozónom, vlhkosťou od jazera a pôsobí  blahodárne na telo aj na dušu. Teraz už viem, prečo Heringhausen volajú Luftkurort (ozónové kúpele).

Pár geografických faktov na záver:

Severné Porýnie-Vestfálsko (nem.Nordrhein-Westfalen, skratka NRW) je najľudnatejšia, najzápadnejšia a štvrtá najväčšia spolková krajina Nemecka. Jej hlavný mestom je Düsseldorf, ale najväčšie dve mestá sú Kolín nad Rýnom a Dortmund. Spolková krajina susedí v rámci Nemecka s Dolným Saskom na severe a východe, s Hesenskom na juhovýchode a so spolkovou krajinou Porýnie-Falcko na juhu. Na západe hraničí s Belgickom a Holandskom.

© Jana Saitzová – sprievodca cestovného ruchu.

janka.saitzova@gmail.com

M. R. Štefánik a Hrad Beckov

Hrad Beckov
  • Beckovský hrad panorama

Každý  pocestný  Považím v týchto časoch aj dobách dávno minulých neprehliadne  majestátny hrad postavený na prelome 12. a 13. storočia. Stojí na skalnatom brale, ktoré akoby zo zeme vyrástlo a ponúklo svoj kamenný chrbát  hradu, ktorému poskytla naozaj strategické miesto s výhľadom na všetky strany. Archeologické výskumy potvrdili osídlenie tejto oblasti už v dobe kamennej, no kamenné múry a budovy hradu ,,Bludisko“ ako znel jeho pôvodný názov sa prvýkrát spomínajú v roku 1208. Strategická geografická poloha určila obranný charakter hradu strážiaceho západné hranice Uhorskej ríše.

Skalné bralo spolu s hradbami urobili tento hrad nedobytný pred Tatárskymi aj Tureckými nájazdmi. Pánom hradu bol napríklad aj Matúš Čák Trenčiansky. No najväčší rozmach v budovaní hradu a prosperita podhradia nastala, keď hrad patril Stiborovi zo Stiboríc zo slávneho poľského šľachtického rodu. Beckov bol v týchto dobách významnejším ako iné mestá, napríklad aj Bratislava. Stibor je hlavnou postavou v známych legendách o tomto výnimočnom hrade. Odporúčam počúvať dávne príbehy s prekrásnymi výhľadmi na Považie. Nechať si vlasy postrapatiť vetrom preháňajúcim sa v hradných múroch. Je potešujúce ako tomuto historickému miestu vracajú svoju dávnu podobu ruky a srdcia Beckovčanov.

Mohyla na Bradle

Mohyla na bradleMedzi mestom Brezová pod Bradlom a dedinou Košariská vo výške 543m na vrchu Bradlo stojí symbol úcty, lásky  a vďaky slovenského národa, výnimočnej osobnosti Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. M. R. Štefánik – astronóm, politik, generál francúzskej armády a zakladateľ Československej republiky, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí vo veku 38 rokov.

Mohyla na Bradle 3Mohyla je dielom Dušana Jurkoviča popredného slovenského architekta, ktorého spájalo so Štefánikom osobné priateľstvo. Stavba sa uskutočnila z národnej zbierky, keď sa v ťažkých časoch po I. svetovej vojne vyzbieralo vyše 2 mil. vtedajších korún ! Mohyla je z travertínu privezeného zo Spišských Vlachov a bola postavená za necelý rok. Svojim umeleckým stvárnením sa zaradila medzi významné európske pamiatky zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Odporúčam vrelo návštevu tejto jedinečnej lokality pre úžasné spojenie prírodnej scenérie Myjavskej pahorkatiny s mimoriadnou architektúrou jedinečného Dušana Jurkoviča.

„Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna.“

M. R. Štefánik

Milan Rastislav Štefánik ( 21. 7. 1 880 – 4. 5. 1 919 )
Múzeum v Košariskách

Múzeum Milana Rastislava Štefánika v jeho rodnej obci Košariská nám predstavuje v autentickom prostredí jeho rodného domu neuveriteľný životný príbeh tohto malého –veľkého muža. M. R. Štefánik sa svojou neuveriteľnou pracovitosťou, húževnatosťou a talentom  dokázal uplatniť vo veľkom svete vedy, politiky a svetovej diplomacie.

Obrovským dielom prispel k novému usporiadaniu Európy po prvej svetovej vojne. V neposlednej rade boj Štefánik spolu s Benešom a Masarikom pri zrode Československej republiky. Múzeum v Košariskách nám Milana Rastislava Štefánika predstavuje nie len ako astronóma, politika, diplomata, generála francúzskej armády, ale najmä človeka s veľkou charizmou, osobnými vnútornými zápasmi a človeka s veľkým srdcom pre svoj milovaný slovenský národ.

Dáša Javorová – sprievodca cestovného ruchu